Farebný.

Spomienky na leto víria mi hlavou o to viac, že už sa pomaly schyľuje k zime a ja mám pocit, že dňami len lietam. Preto prezerám si obrázky červených melónov, belasých vôd, usmiatych ľudí a z tých obrázkov znie mi hudba, i keď je v izbe náhodou ticho. To sú tie veselé dni, dni festivalové.



Na jeden z nich, Colours 2014 , sme sa vybrali "až" do Ostravy, aha:

A aby vy ste v izbe ticho nemali, tak pustite si TOTO. 'cause it's time to pretend, pretend warmnes

 (a aj preto, že MGMT boli na Colours a my sme boli na nich! ♡ )

The Asteroid Galaxy Tour ma úplne najviac bavili!

valiace sa davy /allDay&allNight/

A ak ste na Colours ešte nikdy neboli, ale možno by ste chceli, vyzbrojte sa klbkom nervov. Pretože to, na čo sme u nás "doma" zvyknutí a berieme za samozrejmosť snáď každého festivalu (áno, naozaj myslím také maličkosti ako splachovacie záchody, kemp relatívne blízko areálu festivalu, sprchy bez dvojhodinovej čakačky, nabíjačkáreň, kuchynka a iné mazlíčkovské blbôstky. Ale keď niekde kempujete 3 noci/štyri dni, tak aspoň minimum komfortu neuškodí), na Colourse ešte stále absentuje. A to bol toto leto už trinásty ročník!
A že teda nekecám: s L. sme stanovali v kempe, ktorý sa nachádzal cca 8 km od areálu festivalu, kde autobusy premávali ako cez víkend, čiže striedavo oblačno. Ako bonus chýbalo značenie, čiže prvú noc sme omylom nasadli na nesprávny autobus a ocitli sa na diaľnici niekde za mestom, unavení sme prešli asi tak stotisíc kilometrov (naozaj sa mi to vtedy zdalo toľko a to som sa od nervačenia ani nestihla veľmi opiť), až kým sa nám podarilo chytiť nejaký stop, ktorý nás zachránil. Nehovoriac o neinformovanosti personálu (napríklad pri výmene lístku za náramok v obchodnom centre nás nevedeli nasmerovať na miesto festivalu).
V kempe nebolo nič, len holá lúka, zopár TOI TOI, bunka so sprchami a mrazivou vodou (ako osvieženie fajn, ale dá sa v tom reálne sprchovať, keď je vonku tak 35 stupňov?), jeden stan s pivom a každé ráno dodávka s pečivom. Po príchode nám pridelili miesto priamo pod neónkou a že teda si myslím, že platí "Pod lampou býva najväčšia tma", ale naozaj nie doslovne.
Odhliadnuc od týchto nepríjemností je ale Colours pekný festival v krásnom priemyselnom prostredí Dolních Vítkovíc -bývalý areál hutí, dolů a železiarní (opäť mínus, nedá mi - PRACH, PRACH, PRACH, všade samý PRACH!).
Svojim spôsobom mi však Colours pripomína skôr rodinný festival s pokojnou atmosférou, pohupkávajúcimi sa ľuďmi (stretnúť môžete každého od bábätiek v dupačkách až po seniorov o barlách) a neustále valiacim sa davom medzi jednotlivými stage-mi. Posledné koncerty však končia o druhej v noci a hneď vás vyháňa SBSka, pretože areál sa zamyká. Ak chcete zažiť pravú pařbu, divočinu a úlet, tu ju nehľadajte.
Neviem, či je to len môj osobný pocit alebo je to tým, že sa stretlo množstvo ľudí, ale občas sa mi zdalo, že som na koncertoch skákala len ja s L. a pár ľudí vôkol. Mnohí tvrdia, že je to "českou náturou", ja nezvyknem škatuľkovať, ale ktovie...naozaj sa najviac vyjašili na Horkýže Slíže na pravé poludnie s pivom v ruke (aj v povetrí).
Aha a spomenula som už, že kúpou lístka, kedy si myslíte, že máte "odbaveno", to zďaleka nekončí? Platíte si za kemp aj za stan. Chcete ísť na vyhliadkovú vežu v areáli alebo na koncert do Gongu (stage v divadelnej sále)? Priplaťte si...

Zmeska hudobných žánrov, rôznych ľudí, sprievodných aktivít, pekného prostredia a ešte krajšieho počasia (ani jeden deň nám nepršalo, Thanks, God!), skoro stáleho osviežovania z hasičkých áut, vcelku dobrého jedla a nenásilnej atmosféry (nevidela som jediný zásah SBSky či aspoň malú bitku) robia napriek všetkému z Colours of Ostrava pekný festival.
Ale bilancujeme takto s L. až teraz, po čase. Lebo čas zahojí všetky rany a časom sa na všetko zlé zabúda. :)

Aké festivalové leto ste mali vy?